Dialóg alebo samovražedná terapia

O. Juraj Vittek sa vo svojom pravidelnom komentári venuje knihe Radosť evanjelia na Slovensku s podtitulom Pokus o analýzu katolíckej Cirkvi, ktorej editormi sú František Mikloško a Karol Moravčík. Komentár odznel v slovenskom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu 28. 4. 2016.

Na Slovensku vyšla v ostatnom čase nová kniha o stave Cirkvi na Slovensku. Počas Bratislavských Hanusových dní o nej bola aj jedna z diskusií. Výrazy ako „nová teológia“, „pokoncilová teológia“, „nové modely Cirkvi“, „svetová Cirkev“, „otvorená Cirkev“, „teológia II. vatikánskeho koncilu“ dávajú tejto zdrvujúcej kritike súčasnej Cirkvi na Slovensku dojem veľmi pokrokových autorov, ktorí majú úprimný úmysel pomôcť zatuchnutým predpotopným štruktúram Cirkvi na Slovensku nájsť nový čerstvý vietor, volajúc ustavične po dialógu a hlásiac sa k reformám pápeža Františka. Slovenská Cirkev podľa nich je uzavretá, klerikálna, ktorá ešte nikdy ani len nepremýšľala o dokumentoch II. vatikánskeho koncilu a nechce tento koncil aplikovať do praxe. Urážlivá a v mnohom nepravdivá kritika zasahuje kňazov, bohoslovcov, samozrejme KBS, teologické fakulty, najmä tú v Bratislave, katolícke médiá atď. Na Slovensku sú podľa tejto knihy preferovaní kňazi, ktorí študovali v Ríme, sú konzervatívneho razenia, sú uzavretí, nehlásia sa k odkazu II. vatikánskeho koncilu, atď. Vraj „slabá realizácia uzáverov Druhého vatikánskeho koncilu na Slovensku zaiste súvisela aj s rezervovaným prístupom ku koncilu, aký bolo možné vnímať vo vedení Cirkvi v Ríme“. Áno, počujete dobre! Pápež Ján Pavol II. vraj zastavil realizáciu záverov II. vatikánskeho koncilu, o Benediktovi XVI. ani nehovoriac! Až nástupom pápeža Františka sa podľa nich opäť začal realizovať koncil. Traja autori jednej časti tejto knihy sú kňazi. V článku, pod ktorý sa podpísali, sa cítia byť “hovorcami, priekopníkmi, ktorí zastupujú Cirkev pred synagógou i pred pohanmi”.

Cirkev, extrémizmus a ideológie

TV LUX vKontexte 30 (o. Juraj Vittek): Po parlamentných voľbách na Slovensku sa rozvírila mediálna hladina a verejná diskusia aj ohľadom nástupu extrémizmu na Slovensku a vznikli aj výzvy k tomu, ako by sa mala a nemala vyjadrovať Cirkev k takýmto veciam a akú spoluvinu na tom nesie. Aký má Cirkev postoj k extrémizmu a aké druhy extrémizmu a ideológií lomcujú dnešnou spoločnosťou? Aj o tom je ďalšia časť relácie vKontexte.

Watch video!

Sú slovenskí katolíci len formálni egoisti?

TV LUX vKontexte 9 (Mons. Marián Gavenda): V relácii dávame do širšieho kontextu tvrdenie, vraj na Slovensku "nie sme kresťania, chránime si svoju kožu a kašleme na ostatných". Poukazujeme na rozdiel medzi civilne a sviatostne uzavretým manželstvom.

AD: CO v SME

Fenomén obludnej satiry sa stal už súčasťou nášho sveta. Berieme ju s nadhľadom. Aspoň si to myslíme. Pred časom ma rozhorčil postoj istého kňaza-novinára, ktorý zveleboval cynickú karikatúru na adresu pápeža Benedikta XVI.: "Keď Paolo Schmidlin znázornil pápeža Benedikta XVI. ako slečnu Kitty – v podväzkoch, v dámskej bielizni, s excentrickým účesom na hlave, zostal som pokojný. Dokonalá karikatúra pápeža, ktorý v 21. storočí miloval červené črievice a rád sa obliekal do čipiek a všakovakých čiapočiek a peleríniek z purpuru, presne pripomínajúcich kostým svätého Mikuláša. Toho istého pápeža, ktorý sa musel za pontifikátu popasovať s narastajúcimi sexuálnymi škandálmi vo vnútri Cirkvi. Výstižnejšiu karikatúru Jozefa Ratzingera, než je tá Schmidlinova, som zatiaľ nevidel." Slová "miloval" a "rád sa obliekal" použité na Jozefa Ratzingera, ktorého sme vídali ako jednoduchého kňaza počas toľkých rokov chodiť po námestí sv. Petra do svojej kancelárie, známeho pre jeho pokoru, jednoduchosť a skromnosť, sú podľa mňa povrchným predvádzaním sa tohto kňaza-novinára a nehoráznym posudzovaním pápežovho správania, ktorému ani za mak nerozumie a ktorému nesiaha ani po päty.

Katechizmus označuje ako hriech "iróniu, ktorá má za cieľ znevážiť niekoho tým, že zlomyseľne zosmiešňuje (tal. "caricaturando") niektorú črtu jeho správania" (KKC, 2481). Spomínaný kňaz-novinár upokojuje svedomie katolíka, aby spokojne do seba prijímal jed tohto obludného duchovného toxického odpadu: "Na rozdiel od útlocitných pováh v Cirkvi verím, že môj Boh je natoľko veľký, že mu nikto nemôže ublížiť, ani ho uraziť." Očividne prekonal dokonca aj "útlocitnosť" základov evanjelia a fundamentov katolíckej náuky: "Hriech je urážka Boha" (KKC, 1850, 1871). Obludná satira sa už stáva súčasťou každodenného formovania nášho vnútra aj v niektorých mienkotvorných denníkoch.  Je ťažké dať tento fenomén do kontextu, lebo cynizmus je bezcitným opovrhovaním akýmikoľvek pravidlami, akýmkoľvek kontextom. Nie nadarmo grécka mytológia zobrazuje satyrov, lesných démonov, ako napoly ľudí, napoly capov, ktorí hľadajú, koho bodnúť. Preto prinášame výstižnú reakciu Martina Kramaru a vítame ho vKontexte.

JV

Keby som bol satirik

Kuffovo video a názory katolíkov - nedorozumenie či skutočná nenávisť?

V rozličných médiách už zaznelo veľa názorov na videozáznam rozhovoru Eugena Kordu s otcom Mariánom Kuffom. Niektorí Mariána Kuffu prísne odsúdili, iní prejavili uznanie pre jeho prácu, ale odsúdili jeho názory. Ďalší mu zatlieskali, že dokázal byť politicky nekorektný a povedal pravdu na plné ústa. Iní sa zasa pokúsili poukázať na nedorozumenia v pochopení Kuffových slov. Je potrebné pridávať ďalší komentár? Marián Kuffa je širokými vrstvami (katolíckymi i nekatolíckymi) uznávaná osobnosť. Je to katolícky kňaz, ktorého si vážia mnohí pre jeho autentický kresťanský a kňazský život, a najmä pre jeho službu ľuďom na periférii. Jeho názory sa akosi podvedome automaticky považujú za vyjadrenie názorov katolíckej Cirkvi. Delikátne témy homosexuality či ochrany života v súčasnosti hýbu našou spoločnosťou. Preto je potrebné určité zrenie v spoločenskej diskusii i v mysliach jednotlivcov, aby sme scitliveli na tieto problémy a ujasňovali si svoje postoje. Ako katolíci môžme súhlasiť s vyjadreniami otca Mariána Kuffu alebo ich treba odsúdiť? Alebo ich treba len vysvetliť, prípadne poopraviť? Aké postoje majú v skutočnosti katolíci k homosexuálom a k akým postojom ich vedie učenie Cirkvi? Zverejnenie kontroverzného videa s otcom Mariánom Kuffom môže byť príležitosťou k zamysleniu nad širším kontextom súčasnej spoločenskej diskusie.

Kritika Cirkvi ako umenie alebo hrubé znesväcovanie?

Na webových stránkach denníka v maďarskom jazyku ÚJ SZÓ sa v nedeľu 24. augusta 2014 objavil článok Krisztiána Németha s názvom "Az egyházkritika mint művészet" (Kritika cirkvi ako umenie) obsahujúci video s nahrávkou sviatosti zmierenia (svätej spovede). Toto video bolo najprv publikované denníkom SME v článku "Slovák ukázal v Rusku kritiku cirkvi z pohľadu gejov". Opäť sa ukázalo, že ideologickým lobby súčasnosti už nič nie je sväté. Po znesvätení kostolov a oltárov vo Francúzsku zo strany stúpenkýň FEMEN-u, či "umeleckom znesvätení" Ukrižovaného Jacekom Markiewiczom v Poľsku, pseudonáboženských manifestáciách v Španielsku, či iných incidentoch v Nemecku a inde v Európe (ako o tom pravidelne informuje napríklad francúzsky portál www.christianophobie.fr), prichádza aj znesvätenie jednej zo sviatostí, a to práve u nás na Slovensku. Mnohí novovekí hlásatelia tolerancie nemajú úctu k ničomu. Tragédiou je však najmä verejné schvaľovanie takéhoto počínania, či jeho podporovanie, alebo tichý súhlas s ním. Je zaujímavé, aký dvojaký meter sa používa pri aplikovaní slobody prejavu vo vzťahu ku katolíckej Cirkvi a k rozličným ideologickým lobby. Čo sa vlastne týmto videom a jeho publikovaním stalo a je to naozaj také vážne?