Nie hocijaký humanizmus, ale integrálny humanizmus

Katolícka Cirkev a jej postoj k humanizmu

Vo viacerých denníkoch sa objavili správy, kritiky, komentáre, ba aj karikatúry k pripomienkam KBS k Správe o plnení úloh vyplývajúcich z Národného akčného plánu pre deti. Na tieto správy reagoval hovorca KBS, Martin Kramara. Martin Hanus na Postoji reagoval kriticky ku KBS, nevidí v termíne „humanizmus“ žiadny problém, lebo jestvuje aj „kresťanský humanizmus“ a nazval poznámky KBS „bojom s veternými mlynmi“. 

V tomto prípade, ako aj v iných prípadoch sa kritizujú slovenskí biskupi ako zaostalí a zatvorení k dialógu. Preto je užitočné vidieť širší kontext postoja katolíckej Cirkvi ako takej k humanizmu. 

Humanizmus je veľmi široký pojem, pod ktorým môžme rozumieť veľa skutočností v historickom vývine ľudského myslenia, často veľmi diametrálne odlišných, s veľmi odlišným chápaním človeka. Pápež Ján Pavol II. sa téme humanizmu venuje vo svojej apoštolskej exhortácii Christifideles laici o úlohe laikov v Cirkvi a vo svete. Hovorí v nej o našej dobe ako o „dobe humanizmov“. Hovorí, že „niektoré z nich, ktoré sú ateistického a sekularistického razenia, vedú napokon ku paradoxu poníženia a zničenia človeka; zasa iné humanizmy ho oslavujú až ku skutočnej idolatrii; opäť iné uznávajú napokon, zodpovedajúco pravde, veľkosť a biedu človeka a vyznávajú, podporujú a požadujú jeho plnú dôstojnosť. Znakom a ovocím týchto humanistických prúdov je rastúca potreba po účasti. Táto je bezpochyby znakom dnešného ľudstva, opravdivým "znamením doby", ktoré dozrieva v rozličných oblastiach a v rozličných smeroch: predovšetkým medzi ženami a mládežou, a to nielen v smere rodiny a školstva, ale aj v kultúrnej, hospodárskej, sociálnej a politickej oblasti. Tak na individuálnej ako aj na univerzálnej báze možno pozorovať potrebu byť protagonistom a v určitom zmysle tvorcom novej humanistickej kultúry“ (č. 5).

Návšteva biskupov Ad limina apostolorum – kráčať ďalej

Štvrtkový komentár o. Juraja Vitteka pre Vatikánsky rozhlas (19. 11. 2015):

Pápež František vníma život Cirkvi v prvom rade ako cestu. Poukazuje na to už od svojej prvej homílie v Sixtínskej kaplnke, keď povedal, že treba „kráčať. Toto je prvá vec, ktorú povedal Boh Abrahámovi. Kráčať. Náš život je púťou a ak sa zastavíme, niečo nie je v poriadku.“

Tohtoročná návšteva slovenských biskupov Ad limina apostolorum v Ríme je ďalším dôležitým míľnikom na ceste, ktorou kráča starobylá a zároveň mladá Cirkev žijúca na Slovensku. Návšteva „ad limina“ nesmie byť „chápaná ako jednoduchý právno-administratívny úkon, ktorý spočíva v splnení rituálnej, protokolárnej a právnej povinnosti“. Treba zdôrazniť, že návšteva Ad limina je v prvom rade osobnou návštevou Ríma každého diecézneho biskupa, ako zdôrazňuje Kódex cirkevného práva: „Diecézny biskup je viazaný každých päť rokov podať Najvyššiemu veľkňazovi správu o stave diecézy, ktorá mu je zverená, formou a v čase, ako to určila Apoštolská stolica.“ Nasledujúci kánon naznačuje dva najdôležitejšie body návštevy: „Diecézny biskup v tom roku, v ktorom je viazaný podať Najvyššiemu veľkňazovi správu, má prísť do mesta Ríma uctiť si hroby svätých apoštolov Petra a Pavla a vykonať návštevu u Rímskeho veľkňaza.“ Zmysel a pravidlá tejto návštevy podáva Direktórium pre návštevu „ad limina“ vydaný v roku 1988 Kongregáciou pre biskupov. Napriek tomu, že v stanovený čas sú pozvaní na túto návštevu viacerí biskupi jedného regiónu alebo jednej krajiny, zdôrazňuje sa výsostne osobný charakter takejto návštevy a je dôležitý kontakt každého diecézneho biskupa s rímskym pápežom a jeho spolupracovníkmi v jednotlivých dikastériách rímskej kúrie. Na Slovensku sa v ostatnom období príliš preceňuje úloha Konferencie biskupov, pretože pohľad na Cirkev a jej štruktúru je často ovplyvnený svetskými a politickými modelmi. Predseda konferencie biskupov je v takomto pohľade mylne vnímaný ako politický vodca, ministerský predseda a pod.

Koho v skutočnosti treba rehabilitovať na Slovensku?

Štvrtkový komentár o. J. Vitteka pre Vatikánsky rozhlas (21. 5. 2015):

Tento týždeň zverejnené vyjadrenie Štátneho sekretariátu Svätej stolice k návšteve Mons. Bezáka u pápeža Františka poukazuje na dôležitý súčasný fenomén v živote Cirkvi: je ním istá sugescia podávania informácií o dianí v Cirkvi, určitá zjednodušená a redukovaná názorová klíma, ktorá sa v pravom zmysle slova stáva akousi „virtuálnou realitou“. Pápež Benedikt XVI. v jednom zo svojich posledných príhovorov upozornil na túto „virtualitu“ v súvislosti s II. vatikánskym koncilom. Hovoril, že „bol Koncil Otcov – pravý Koncil, ale bol aj koncil médií. Bol to akoby samostatný koncil a svet postrehol tento virtuálny koncil. Teda Koncil, ktorý bezprostredne zaúčinkoval na ľud, bol koncil médií, nie koncil Otcov.” Bohužiaľ, tento virtuálny koncil neraz zaúčinkoval nielen na ľud, ale aj na niektorých teológov, ba i pastierov. Hovorilo sa o tzv. „duchu II. vatikánskeho koncilu“. Netreba podľa nich čítať koncilové dokumenty, ale „ducha Koncilu“. Mali plné ústa toho, čo Koncil chcel a priniesol, a to bez citovania samotných textov Koncilu. Takáto interpretácia Koncilu totiž tvrdí, že samotné texty koncilu nemožno považovať za vyjadrenie ducha koncilu. Niektorí si tak vytvorili svoju vlastnú pravdu o Koncile, samozrejme vo veľkej diskontinuite s Tradíciou Cirkvi.

Kritika Cirkvi ako umenie alebo hrubé znesväcovanie?

Na webových stránkach denníka v maďarskom jazyku ÚJ SZÓ sa v nedeľu 24. augusta 2014 objavil článok Krisztiána Németha s názvom "Az egyházkritika mint művészet" (Kritika cirkvi ako umenie) obsahujúci video s nahrávkou sviatosti zmierenia (svätej spovede). Toto video bolo najprv publikované denníkom SME v článku "Slovák ukázal v Rusku kritiku cirkvi z pohľadu gejov". Opäť sa ukázalo, že ideologickým lobby súčasnosti už nič nie je sväté. Po znesvätení kostolov a oltárov vo Francúzsku zo strany stúpenkýň FEMEN-u, či "umeleckom znesvätení" Ukrižovaného Jacekom Markiewiczom v Poľsku, pseudonáboženských manifestáciách v Španielsku, či iných incidentoch v Nemecku a inde v Európe (ako o tom pravidelne informuje napríklad francúzsky portál www.christianophobie.fr), prichádza aj znesvätenie jednej zo sviatostí, a to práve u nás na Slovensku. Mnohí novovekí hlásatelia tolerancie nemajú úctu k ničomu. Tragédiou je však najmä verejné schvaľovanie takéhoto počínania, či jeho podporovanie, alebo tichý súhlas s ním. Je zaujímavé, aký dvojaký meter sa používa pri aplikovaní slobody prejavu vo vzťahu ku katolíckej Cirkvi a k rozličným ideologickým lobby. Čo sa vlastne týmto videom a jeho publikovaním stalo a je to naozaj také vážne?

Pastiersky list, gender, láska, pokora a kresťanské čnosti, ktoré sa zbláznili

Pastiersky list slovenských biskupov rozpútal diskusiu, ktorá prináša množstvo plodných zamyslení, odhaľuje zmýšľanie mnohých sŕdc a vedie nás všetkých k spytovaniu svedomia. Dávať veci týkajúce sa Cirkvi do kontextu a súladu s vlastnou povahou Cirkvi, do kontextu a interpretácie viery, je snahou tohto blogu. Dnešná ranná homília nášho pápeža Františka mi napovedá ďalší dôležitý kontext, do ktorého treba vložiť diskusie tohto týždňa ohľadom Cirkvi, pastierskeho listu, gender ideológie, homosexuálov a lásky či nelásky v prístupe k hriešnikom.

Pastiersky list o Gender ideológii: rozsievajú slovenskí biskupi nenávisť?

V mnohých komentároch Pastierskeho listu biskupov Slovenska o gender ideológii sa objavujú podráždené reakcie na "nenávistný" tón celého listu. Niektoré silné výrazy biskupov ako "sodomský paškvil" sa interpretujú ako nenávisť voči homosexuálom. Nič podobné v skutočnosti v tomto liste nie je. Hovorí sa v ňom jednoznačne o ideológii, ktorá sa cez rozličné lobby chce nanútiť občanom našej krajiny, a teda aj veriacim katolíkom tejto krajiny.

Má pápež František iný názor alebo štýl ako naši biskupi?

List kardinála Bergoglia štyrom karmelitánskym kláštorom v Buenos Aires pri príležitosti hlasovania Senátu Argentínskej republiky ohľadom predloženého zákona o manželstve homosexuálnych osôb a o adopciách detí takýmito osobami (zákon bol schválený 15. júla 2010)

Buenos Aires, 22. jún 2010

Drahé sestry,

Píšem týchto niekoľko riadkov každej z vás, ktoré ste v štyroch kláštoroch v Buenos Aires. Argentínsky ľud bude musieť v nasledujúcich týždňoch čeliť výzve, ktorá môže vážnym spôsobom ohroziť rodinu.

Ide o návrh zákona, ktorý má umožniť manželstvo osôb toho istého pohlavia. V hre je identita a prežitie rodiny: otca, matky a detí. V hre je život mnohých detí, ktoré budú dopredu diskriminované o obrané o možnosť ľudského dozrievania, ktoré sa podľa Božej vôle má uskutočňovať s jedným otcom a s jednou matkou. V hre je úplné odmietnutie Božieho zákona, vpísaného do našich sŕdc.