Zobrazujú sa príspevky s označením Pápež František. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Pápež František. Zobraziť všetky príspevky

štvrtok 9. júna 2016

Klerikalizácia alebo diktatúra jediného myslenia

TV LUX vKontexte 40 (Juraj Vittek): Priatelia, v jednej z minulých častí našej relácie vKontexte sme hovorili o umení dialógu. A hovorili sme aj o tom, kedy sa dialóg stáva ťažkým. Je to vtedy, keď sa dialóg premení na dialektiku, vtedy, keď nanucuje jeden z partnerov dialógu svoju ideológiu bez toho, aby počúval toho druhého. Niekedy sa podsúva v našej spoločnosti taká myšlienka, že keď kresťan argumentuje v spoločnosti, tak ho netreba počúvať, pretože chce skrytým spôsobom premieňať našu sekulárnu krajinu na náboženský štát. Pápež František naopak hovorí o diktatúre jedného myslenia súčasného mainstreamu, ktoré nepovoľuje iný názor.

Watch video!

pondelok 23. mája 2016

Exhortácia o rodine: manželská láska

TV LUX vKontexte 37 (Martin Kramara): V týchto dňoch je už možné zakúpiť si slovenský preklad exhortácie Amoris laetitia - Radosť lásky. Rozprávame sa o nej aj v rámci našej relácie vKontexte. V aktuálnom pokračovaní si predstavíme štvrtú a piatu kapitolu, kde pápež hovorí o manželskej láske a prihovára sa k duši rodičov a duši manželov. Okrem toho spomenieme aj problém nedeľného predaja, ktorý by sme na Slovensku radi zmenili a ovplyvnili našu spoločnosť tak, aby sme v nedeľu mohli zájsť do kostola, venovať sa rodine a venovať sa svojim záľubám.


Watch video!

streda 6. apríla 2016

Evanjelium a extrémizmus

TV LUX vKontexte 31 (Mons. Marián Gavenda): Polarizujúca sa spoločnosť, extrémizmus cirkví, človek náchylný reagovať radikálne... Je toto možné zladiť s evanjeliom? V ďalšej časti vKontexte hovoríme o radikalite evanjelia, o tolerancii a o tom, kde pramenia rozličné druhy radikalizmov...


Watch video!

Globalizovaný nezáujem a almužna

TV LUX vKontexte 29 (Mons. Marián Gavenda): Ak nás neprenasledujú, sme ďaleko od Krista. Aj pápež František hovorí o tom, že sa šíri globalizácia nezáujmu. Práve tieto udalosti a výzvy si aj v našej relácii vKontexte dávame do súvisu s pôstnym obdobím a s možnosťou cez almužnu vyjsť zo svojho individualizmu a otvoriť sa pre Boha aj pre druhých. 

Watch video!

nedeľa 22. novembra 2015

Návšteva biskupov Ad limina apostolorum – kráčať ďalej


Pápež František vníma život Cirkvi v prvom rade ako cestu. Poukazuje na to už od svojej prvej homílie v Sixtínskej kaplnke, keď povedal, že treba „kráčať. Toto je prvá vec, ktorú povedal Boh Abrahámovi. Kráčať. Náš život je púťou a ak sa zastavíme, niečo nie je v poriadku.“

Tohtoročná návšteva slovenských biskupov Ad limina apostolorum v Ríme je ďalším dôležitým míľnikom na ceste, ktorou kráča starobylá a zároveň mladá Cirkev žijúca na Slovensku. Návšteva „ad limina“ nesmie byť „chápaná ako jednoduchý právno-administratívny úkon, ktorý spočíva v splnení rituálnej, protokolárnej a právnej povinnosti“. Treba zdôrazniť, že návšteva Ad limina je v prvom rade osobnou návštevou Ríma každého diecézneho biskupa, ako zdôrazňuje Kódex cirkevného práva: „Diecézny biskup je viazaný každých päť rokov podať Najvyššiemu veľkňazovi správu o stave diecézy, ktorá mu je zverená, formou a v čase, ako to určila Apoštolská stolica.“ Nasledujúci kánon naznačuje dva najdôležitejšie body návštevy: „Diecézny biskup v tom roku, v ktorom je viazaný podať Najvyššiemu veľkňazovi správu, má prísť do mesta Ríma uctiť si hroby svätých apoštolov Petra a Pavla a vykonať návštevu u Rímskeho veľkňaza.“ Zmysel a pravidlá tejto návštevy podáva Direktórium pre návštevu „ad limina“ vydaný v roku 1988 Kongregáciou pre biskupov. Napriek tomu, že v stanovený čas sú pozvaní na túto návštevu viacerí biskupi jedného regiónu alebo jednej krajiny, zdôrazňuje sa výsostne osobný charakter takejto návštevy a je dôležitý kontakt každého diecézneho biskupa s rímskym pápežom a jeho spolupracovníkmi v jednotlivých dikastériách rímskej kúrie. Na Slovensku sa v ostatnom období príliš preceňuje úloha Konferencie biskupov, pretože pohľad na Cirkev a jej štruktúru je často ovplyvnený svetskými a politickými modelmi. Predseda konferencie biskupov je v takomto pohľade mylne vnímaný ako politický vodca, ministerský predseda a pod.

štvrtok 8. októbra 2015

Pápež, ktorý si nekladie ľahšie výzvy

Štvrtkový komentár Martina Kramaru pre Vatikánsky rozhlas (8. 10. 2015):

V mediálnom priestore popri synode biskupov ešte doznievajú dojmy z návštevy pápeža Františka v Spojených štátoch. O niektorých jeho stretnutiach sa verejnosť dozvedela až po skončení celého programu. Napríklad o návšteve Kim Davisovej z apoštolskej cirkvi v Kentucky, ktorá sa po celom svete stala známou, keď odmietla vydať licenciu, čiže dovolenie na sobáš pre dvojicu homosexuálov - a následne putovala do väzenia. Súkromné stretnutie pápeža s Davisovou chceli niektorí interpretovať ako podporu pre jej prípad. Krátke prijatie dali navyše dohromady so slovami Svätého Otca na palube lietadla pri návrate z USA, kde povedal, že výhrada vo svedomí je ľudské právo a to nemožno upierať ani vládnym úradníkom.

O apokalyptických varovaniach a synode biskupov

TV LUX vKontexte 5 (o. Juraj Vittek): O údajných zjaveniach tzv. írskej vizionárky, ale aj o synode biskupov.

streda 23. septembra 2015

Čnosti sa zbláznili

TV LUX, vKontexte 3 (o. Juraj Vittek): "Ženám po potrate Katolícka cirkev odpustí, rozhodol o tom pápež František, ktorý vyzval všetkých kňazov, aby tak v nadchádzajúcom Svätom roku urobili... Umelé prerušenie tehotenstva by už nemalo byť ťažkým hriechom..." aj takéto vyjadrenia sa objavili v slovenských médiách. Ako je to naozaj?

štvrtok 10. septembra 2015

Pilotný diel relácie vKontexte v TV Lux

Kto ja som, aby som súdil



TV LUX, vKontexte 1 (o. Juraj Vittek): "Ak je nejaká osoba gay a hľadá Pána a má dobrú vôľu, ktože som ja, aby som ju súdil." (pápež František)

Téma: KTO SOM JA, ABY SOM SÚDIL? prvého vydania relácie vKontexte je skrátenou vetou pápeža Františka, ktorú vyslovil počas tlačovej besedy na palube lietadla cestou z Rio de Janeiro. Keďže sa vzápätí objavila vo svetových médiách vytrhnutá z kontextu, v našej relácii sa budeme snažiť do toho kontextu ju usadiť nazad s Jurajom Vittekom.



vKontexte: informácie o dianí v Cirkvi sa k nám veľmi často dostávajú v mediálnom podaní, prichádzajú k nám často oklieštené, vytrhnuté z kontextu, neraz deformované neúplnosťou a uniknutými súvislosťami. Otec Juraj Vittek a Mons. Marián Gavenda v novej relácii TVLUX s názvom vKontexte ponúknu hľadanie hlbších súvislostí diania v Cirkvi.

štvrtok 16. júla 2015

V kontexte


Šesť krát použil pápež František slovo “kontext” počas rozhovoru s novinármi na palube lietadla pri návrate z návštevy Latinskej Ameriky. Ako v mnohých iných prípadoch, aj pápežova návšteva v Ekvádore, Bolívii a Paraguaji, prinášala množstvo interpretácii pápežových slov či giest.


štvrtok 18. júna 2015

Ekológia - strážiť spoločný dom


Po encyklike Lumen fidei a po apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium dnes, 18. júna 2015, vychádza ďalšia encyklika pápeža Františka s názvom Laudato si’ o starostlivosti o “spoločný dom”, ktorým je stvorenstvo. Včera pri generálnej audiencii pápež František apeloval na to, aby sme prijali s otvoreným srdcom tento dokument, ktorý je v línii so sociálnym učením Cirkvi. Netrpezlivo očakávaný dokument už dopredu vyvolal v niektorých kruhoch znepokojenie. Otázky životného prostredia totiž už dávno nie sú otázkami, ktoré zaujímajú pár aktivistov, ale vstupujú do ekonomických a politických záujmov. Dokument vychádza v roku dôležitých udalostí pre ekologické otázky: v apríli tohto roku sa uskutočnil vo Vatikáne kongres, ktorý otvoril generálny sekretár Organizácie spojených národov a ktorý niesol názov “Chrániť zem, dať dôstojnosť ľudstvu. Morálne rozmery klimatických zmien a udržateľného rozvoja” (Protect the Earth, Dignify Humanity. The Moral Dimensions of Climate Change and Sustainable Development). V júli tohto roku sa Spojené národy stretnú na 3. konferencii o financovaní rozvoja v etiópskej Abdis Abeba. V septembri na generálnom zasadnutí Organizácie spojených národov v Paríži sa bude hľadať dohoda o sérii dôležitých otázok o udržateľnom rozvoji. A v decembri bude ešte v Paríži konferencia o klimatických zmenách, kde sa majú hľadať plány a záväzky pre jednotlivé vlády pre spomalenie alebo zníženie globálneho otepľovania.

štvrtok 21. mája 2015

Koho v skutočnosti treba rehabilitovať na Slovensku?


Tento týždeň zverejnené vyjadrenie Štátneho sekretariátu Svätej stolice k návšteve Mons. Bezáka u pápeža Františka poukazuje na dôležitý súčasný fenomén v živote Cirkvi: je ním istá sugescia podávania informácií o dianí v Cirkvi, určitá zjednodušená a redukovaná názorová klíma, ktorá sa v pravom zmysle slova stáva akousi „virtuálnou realitou“. Pápež Benedikt XVI. v jednom zo svojich posledných príhovorov upozornil na túto „virtualitu“ v súvislosti s II. vatikánskym koncilom. Hovoril, že „bol Koncil Otcov – pravý Koncil, ale bol aj koncil médií. Bol to akoby samostatný koncil a svet postrehol tento virtuálny koncil. Teda Koncil, ktorý bezprostredne zaúčinkoval na ľud, bol koncil médií, nie koncil Otcov.” Bohužiaľ, tento virtuálny koncil neraz zaúčinkoval nielen na ľud, ale aj na niektorých teológov, ba i pastierov. Hovorilo sa o tzv. „duchu II. vatikánskeho koncilu“. Netreba podľa nich čítať koncilové dokumenty, ale „ducha Koncilu“. Mali plné ústa toho, čo Koncil chcel a priniesol, a to bez citovania samotných textov Koncilu. Takáto interpretácia Koncilu totiž tvrdí, že samotné texty koncilu nemožno považovať za vyjadrenie ducha koncilu. Niektorí si tak vytvorili svoju vlastnú pravdu o Koncile, samozrejme vo veľkej diskontinuite s Tradíciou Cirkvi.

štvrtok 15. januára 2015

Pápež František v súvislosti s Charlie Hebdo

Charlie Hebdo a islamistický teror, sloboda prejavu a hodnoty západnej kultúry... To sú mediálne témy ostatných dní. Na našom blogu sme už v uplynulých dňoch uverejnili k tejto téme postrehy Observatória kardinála Van Thuân. Čo hovorí pápež František o udalostiach v Paríži? Pár slov povedal pri rannej sv. omši v Dome svätej Marty. Zdôraznil, že vo svete je toľko terorizmu, nielen izolovaného, ale dokonca aj štátneho. Upriamil pozornosť na obete po celom svete, nielen vo Francúzsku. V ten istý deň poslal štátny sekretár, kardinál Parolin, v mene Svätého Otca, sústrastný telegram pre obete atentátu v Paríži, adresovaný parížskemu arcibiskupovi André Vingt-Trois. Je to prejav blízkosti a lásky k rodinám obetí i celému Francúzsku. Napokon sa k téme ešte vrátil odpoveďou francúzskemu novinárovi počas letu zo Srí Lanky do Manily. Svätý Otec rozvíja tému slobody prejavu a náboženskej slobody, provokovania a rešpektu k náboženstvám. Prinášame všetky tieto texty, ktoré nám môžu pomôcť zaujať správny postoj uprostred búrlivej mediálnej diskusie.

nedeľa 24. augusta 2014

"Katolícka Cirkev nerastie prozelytizmom" - nemáme privádzať ľudí do Cirkvi?

Pápež František pri rozličných príležitostiach hovorí o prozelytizme: “Cirkev „nerastie v prozelytizme“ (cituje pritom slová pápeža Benedikta XVI.), „ale rastie vďaka príťažlivosti, svedectvu, kázaniu“ (homília pápeža Františka zo stredy 8. mája). Podobné slová zopakoval aj v rozhovore s talianskym ateistom v novinách La Reppubblica, čo spôsobilo nemalé rozčarovanie medzi niektorými katolíkmi (napríklad v Taliansku, ale aj na Slovensku). Doslova povedal, že  prozelytizmus je "slávnostná hlúposť" (una solenne sciocchezza). Znamená to, že sa nemáme snažiť o to, aby sa ľudia stali katolíkmi? Nie je jednoduché rozumieť pápežovi Františkovi (nielen kvôli tomu, že v tomto prípade používa cudzie grécke slovo prozelytizmus). Mnohí si myslia, že mu rozumia, no pritom si vysvetľujú jeho slová veľmi povrchne, skôr na základe mediálneho podania a rozličných ideologických interpretácií. Čo myslí v skutočnosti pápež František pod prozelytizmom?

streda 11. júna 2014

Pápež František a charizmatici

Príhovor Svätého Otca Františka účastníkom 37. národného zhromaždenia Obnovy v Duchu Svätom

Olympijský štadión v Ríme
Nedeľa, 1. júna 2014


Pápežove slová kňazom:

Pre Vás kňazov mi prichádza na um iba jedno slovo: blízkosť. Blízkosť Ježišovi Kristovi, v modlitbe a v adorácii. Blízki Pánovi, a blízkosť ľuďom, Božiemu ľudu, ktorý vám je zverený. Milujte svojich ľudí, buďte blízki ľuďom. Toto žiadam od vás, túto dvojakú blízkosť: blízkosť Ježišovi a blízkosť ľuďom.

Pápežove slová mladým:

Bolo by smutné, keby si mladík chránil svoju mladosť v trezore: takto mladosť zostarne, v najhoršom zmysle slova. Stane sa handrou, neslúži na nič. Mladosť treba riskovať: dobre ju riskovať, riskovať ju s nádejou. Treba ju vsadiť na veľké veci. Mladosť treba dať, aby iní poznali Pána. Nešetrite svoju mladosť pre seba: choďte vpred!

Pápežove slová rodinám:

Rodiny sú domácou cirkvou, kde Ježiš rastie, rastie v láske manželov, rastie v živore detí. A preto nepriateľ napáda tak veľmi rodinu: diabol ju nechce! A snaží sa ju zničiť, snaží sa, aby v nej nebola láska. Rodiny sú touto domácou cirkvou. Manželia sú hriešnici, ako všetci, ale chcú kráčať vpred vo viere, v ich plodnosti, v deťoch a vo viere detí. Pán nech žehná rodinu, nech ju posilní v tejto kríze, v ktorej ju diabol chce zničiť.

Pápežove slová postihnutým:

Bratia a sestry, ktorí trpia, ktorí majú chorobu, ktorí sú postihnutí, sú bratmi a sestrami pomazanými utrpením Ježiša Krista, napodobňujú Ježiša v ťažkej chvíli jeho kríža, jeho života. Toto pomazanie utrpenia nesú za celú Cirkev. Veľká vďaka, bratia a sestry. Vďaka za to, že ste prijali pomazanie utrpenia. Veľká vďaka za nádej, ktorej ste svedkami, tú nádej, ktorá nás nesie vpred, keď hľadáme Ježišovu nežnosť.

Slová starším ľuďom

Hovoril som Salvatorovi, že  snáď niekto chýba, možno tí najdôležitejší: chýbajú starí otcovia a mamy! Chýbajú starší. Oni sú poistením našej viery, "starci". Pozrite sa, keď Mária a Jozef priniesli Ježiša do chrámu, boli tam dvaja starci. A štyrikrát, ak nie päťkrát - nepamätám si dobre - Evanjelium hovorí, že "boli vedení Duchom Svätým". O Márii a Jozefovi hovoria však, že boli vedení Zákonom. Mladí majú naplniť Zákon, starci - ako dobré víno - majú slobodu Svätého Ducha. A tak tento Simeon, ktorý bol odvážny, vymyslel "liturgiu"a oslavoval Boha, chválil... a bol to Duch, ktorý ho hnal, aby to urobil. Starci! Sú našou múdrosťou, sú múdrosťou Cirkvi. Starci, ktorých toľkokrát vyraďujeme, starí otcovia a mamy, starší ľudia... A tá babička, Anna, urobila mimoriadnu vec v Cirkvi: kanonizovala klebety! Ako to urobila? Takto: pretože namiesto toho, aby klebetila o niekom, chodila sem a tam a hovorila o Ježišovi: "Tento, tento nás spasí!" A to je dobrá vec. Starí otcovia a mamy sú našou silou a našou múdrosťou. Nech nám Pán dáva stále múdrych starých ľudí! Starci nech nám poskytujú pamäť nášho ľudu, pamäť Cirkvi. A nech nám dávajú aj to, čo o nich hovorí List Hebrejom: zmysel pre radosť. Hovorí, že starci pozdravovali prisľúbenia z diaľky: nech nás to učia.

Pápežova modlitba:

Pane, pozri na svoj ľud v očakávani Ducha Svätého. Pozri na mladých, pozri na rodiny, pozri na deti, pozri na chorých, pozri na kňazov, zasvätených, pozri na biskupov, pozri na všetkých. A dopraj nám tú svätú opilosť, opilosť Duchom, ktorá nám dáva hovoriť všetkými jazykmi, jazykmi lásky, vždy blízki bratom a sestrám, ktorí nás potrebujú. Nauč nás nebojovať medzi sebou, aby sme dosiahli o trochu viac moci. Nauč nás byť pokornými, nauč nás viac milovať Cirkev ako našu skupinu, ako naše vnútorné "prieky". Nauč nás mať otvorené srdce pre prijatie Ducha. Zošli, ó Pane, tvojho Ducha na nás. Amen.
____________________

Drahí bratia a sestry!

Ďakujem vám veľmi za vaše prijatie. Istotne niekto dal vedieť organizátorom, že sa mi veľmi páči táto pieseň, "Vive Gesù, il Signore" (Žije Ježiš, Pán)... Keď som v katedrále v Buenos Aires slávil svätú omšu s Charizmatickou obnovou, po premenení a po niekoľkých sekundách adorácie v jazykoch, sme spievali túto pieseň s toľkou radosťou a s toľkou silou, ako ste ju vy hrali dnes. Vďaka! Cítil som sa ako doma!

Ďakujem Obnove v Duchu, ICCRS a Catholic Fraternity, za toto stretnutie s vami, ktoré mi dáva toľko radosti. Ďakujem aj za prítomnosť tých, ktorí ako prví mali silnú skúsenosť moci Ducha Svätého. Myslím, že je to Patty, tu... Vy, charizmatická obnova, ste prijali veľký dar od Pána. Zrodili ste sa z vôle Ducha Svätého ako "prúd milosti v Cirkvi a pre Cirkev". Toto je vaša definícia: prúd milosti.

Ktorý je prvý dar Ducha Svätého? Dar seba samého, ktorý je láskou a spôsobuje, že sa zamiluješ do Ježiša. A táto láska mení život. Preto sa hovorí "zrodiť sa znovu k životu v Duchu". Povedal to Ježiš Nikodémovi. Prijali ste veľký dar rozličností chariziem, rozličnosť, ktorá prináša harmóniu v Duchu Svätom, v službe Cirkvi.

Keď myslím na vás charizmatikov, prichádza mi na um vždy rovnaký obraz Cirkvi, ale zvláštnym spôsobom: myslím na veľký orchester, kde každý nástroj je iný a aj hlasy sú odlišné, ale všetky sú nevyhnutné pre harmóniu hudby. Svätý Pavol nám to hovorí, v dvanástej kapitole prvého listu Korinťanom. Teda, ako v orchestri, nikto v Obnove si nemôže myslieť, že je dôležitejší alebo väčší ako iný, prosím vás! Pretože keď si niekto myslí, že je dôležitejší od iného alebo väčší ako iný, začína mor! Nikto nemôže povedať: "Ja som hlava." Vy, ako celá Cirkev, máte jedinú hlavu, jediného Pána: Pána Ježiša. Opakujte po mne: kto je hlavou Obnovy? Pán Ježiš! Kto je Pánom Obnovy? [dav:] Pán Ježiš! A môžme toto povedať s mocou, ktorú nám dáva Duch Svätý, pretože nikto nemôže povedať "Ježiš je Pán" bez Ducha Svätého.

Ako vy možno viete - pretože chýry sa šíria - v prvých rokoch Charizmatickej Obnovy v Buenos Aires som nemal veľmi rád charizmatikov. Hovorieval som o nich: "Vyzerajú ako škola samby!" Nezdieľal som ich spôsob modlitby a veľa nových vecí, ktoré sa diali v Cirkvi. Neskôr som ich začal spoznávať a napokon som pochopil, aké dobro dáva Charizmatická obnova Cirkvi. A táto história, ktorá začína od "školy samby", pokračuje zvláštnym spôsobom: niekoľko mesiacov pred účasťou na Konkláve ma Argentínska biskupská konferencia menovala za duchovného asistenta Charizmatickej obnovy v Argentíne.

Charizmatická obnova je veľkou silou v službe ohlasovania Evanjelia, v radosti Ducha Svätého. Vy ste prijali Ducha Svätého, ktorý vám dal objaviť Božiu lásku ku všetkým svojim synom a dcéram a lásku k Slovu. Najskôr sa hovorilo, že vy charizmatici vždy nosievate so sebou Bibliu, Nový Zákon... Robíte to ešte aj dnes? [dav:] Áno! Nie som si tým taký istý! Ak nie, vráťte sa k tejto prvotnej láske, noste so sebou vo vrecku, v taške, Božie Slovo! A čítať kúsok po kúsku! Vždy s Božím Slovom.

Vy, Boží ľud, ľud Charizmatickej obnovy, dávajte si pozor, aby ste nestratili slobodu, ktorú vám Duch Svätý daroval! Nebezpečenstvom Obnovy, ako často hovorí náš drahý otec Raniero Cantalamessa, je nebezpečenstvo prílišného organizovania: nebezpečenstvo prílišného organizovania.

Áno, potrebujete organizovanie, ale nestrácajte milosť dovoliť Bohu, aby bol Bohom! "Niet väčšej slobody, ako sloboda nechať sa viesť Duchom, vzdať sa snahy všetko počítať a kontrolovať a dovoliť Mu, aby nás osvecoval, viedol, nasmeroval, pobádal tam, kde on sám chce. On najlepšie vie, čo treba v každej dobe a v každej chvíli. Toto sa volá byť tajomne plodní!" (Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 280).

Ďalším nebezpečenstvom je nebezpečenstvo stať sa "kontrolórmi" Božej milosti. Veľa krát sa vedúci (mne sa páči viac označenie "služobníci") nejakej skupiny alebo komunity stávajú, možno nechtiac, správcami milosti, rozhodujúc, kto môže dostať modlitbu vyliatia alebo krstu v Duchu a kto nemôže. Ak to niektorí takto robíte, prosím, aby ste to viac nerobili. Nerobte to! Vy ste rozdávatelia Božej milosti, nie kontrolóri! Nerobte zo seba colnicu Ducha Svätého!

V Dokumentoch z Malines máte návod, spoľahlivú cestu, aby ste nezablúdili. Prvým dokumentom je Teologické a pastorálne nasmerovanie. Druhým je Charizmatická Obnova a ekumenizmus, ktorý napísal kardinál Suenens, veľký protagonista II. vatikánskeho koncilu. Tretím je: Charizmatická obnova a služba človeku, ktorý napísal kardinál Suenens a biskup Helder Camara.

Toto je vaša trasa: evanjelizácia, duchovný ekumenizmus, starosť o duchobných a núdznych a prijatie vydedených. A toto všetko na základe adorácie! Základom obnovy je adorovať Boha!

Žiadali ma, aby som povedal Obnove, čo od nej očakáva pápež.

Prvou vecou je obrátenie k Ježišovej láske, ktorá mení život a robí z kresťana svedka Božej lásky. Cirkev očakáva toto svedectvo kresťanského života a Duch Svätý nám pomáha žiť dôslednosť Evanjelia pre našu svätosť.

Očakávam od vás, že sa podelíte so všetkými v Cirkvi s milosťou krstu v Duchu Svätom (výraz, ktorý čítame v Skutkoch apoštolov).

Očakávam od vás evanjelizáciu Božím Slovom, ktoré ohlasuje, že Ježiš je živý a miluje všetkých ľudí.

Že budete svedčiť o duchovnom ekumenizme so všetkými tými bratmi a sestrami z iných cirkví a kresťanských komunít, ktoré veria v Ježiša ako Pána a Spasiteľa.

Že zostanete spojení v láske, ktorú Pán Ježiš žiada od nás, v láske k všetkým ľuďôm, a v modlitbe k Duchu Svätému, aby sme prišli k tejto jednote, nevyhnutnej pre evanjelizáciu v Ježišovom mene. Pamätajte, že "Charizmatická obnova je zo svojej vlastnej povahy ekumenická... Katolícka Obnova sa teší z toho, čo Duch Svätý uskutočňuje v iných cirkvách" (1 Malines 5, 3).

Priblížte sa k chudobným a núdznym, aby ste sa dotkli v ich tele Ježišovho zraneného tela. Priblížte sa, prosím!

Hľadajte jednotu v Obnove, pretože jednota prichádza z Ducha Svätého a rodí sa z jednoty v Trojici. Rozdelenie prichádza od koho? Od diabla! Rozdelenie prichádza od diabla. Utekajte pred vnútornými  konfliktmi, prosím! Medzi vami nech nie sú!

Chcem sa poďakovať ICCRS a Catholic Fraternity, dvom organizmom pápežského práva Pápežskej rady pre laikov v službe svetovej Obnovy, ktorí sú zaangažovaní do príprav svetového stretnutia pre kňazov a biskupov, ktoré sa bude konať v júni budúceho roka. Viem, že sa rozhodli spojiť úrady a pracovať spolu ako znamenie jednoty a aby využili čo najlepšie zdroje. Veľmi sa tomu teším. Chcem sa im poďakovať, pretože už organizujú jubileum roku 2017.

Bratia a sestry, pamätajte: adorujte Boha Pána: toto je základ! Adorovať Boha. Hľadajte svätosť v novom živote Ducha Svätého. Buďte rozdávateľmi Božej milosti. Vyhýbajte sa nebezpečenstvu prílišného organizovania.

Vyjdite na cesty, aby ste evanjelizovali, ohlasujúc Evanjelium. Pamätajte, že Cirkev sa zrodila "vo vychádzaní", v to turíčne ráno. Priblížte sa k chudobným a dotknite sa v ich tele zraneného Ježišovho tela. Nechajte sa viesť Duchom Svätým, slobodne. A prosím, nezavrite Ducha Svätého do klietky! V slobode!

Snažte sa o jednotu Obnovy, jednotu, ktorá vychádza z Trojice!

A očakávam vás všetkých charizmatikov sveta, aby ste slávili spolu s pápežom vaše veľké Jubileum na Turíce 2017 na námestí svätého Petra! Vďaka!

sobota 25. januára 2014

Pápež František, majster komunikácie, píše o komunikácii

24. januára, na spomienku svätého Františka Saleského, patróna spoločenských komunikačných prostriedkov, je už tradične publikované posolstvo pápeža k svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov. Asi sa zhodneme na tom, že pápež František je skutočným majstrom komunikácie. Jeho posolstvo je majstrovským textom evanjeliového svetla do dnešného sveta mediálnej, zvlášť digitálnej komunikácie. Zároveň nám odhaľuje niečo z tajomstva komunikačného majstrovstva pápeža Františka. Komunikačné majstrovstvo nie je výsledkom komunikačných stratégií, ale dôsledkom vierohodnosti svedka dávajúcej do hry seba samého: "Neutralita médií je len zdanlivá: iba ten, kto komunikuje dávajúc do hry samého seba, môže predstavovať vzťažný bod. Osobné zaangažovanie sa je samotným koreňom vierohodnosti komunikátora." Pápež "si posvietil" na svet komunikácie evanjeliovým podobenstvom o dobrom Samaritánovi a vidí mediálnu výzvu vo svetle "blízkosti" (schopnosti stať sa blížnym): "Kto totiž komunikuje, stáva sa blížnym."

Posolstvo Svätého Otca Františka ku 48. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov


Komunikácia v službe autentickej kultúry stretnutia




 [Nedeľa, 1. júna 2014]

Drahí bratia a sestry,

dnes žijeme vo svete, ktorý sa stáva stále „menším“ a v ktorom sa teda zdá, že je ľahšie stať sa blízkymi (blížnymi) jedni voči druhým. Vývoj prepravy a komunikačných technológií nás zbližujú a spájajú stále viac a globalizácia nás robí vzájomne závislými. Avšak vo vnútri ľudstva zostávajú rozdelenia, niekedy veľmi značné. Na globálnej úrovni vidíme pohoršujúcu vzdialenosť medzi luxusom najbohatších a biedou najchudobnejších. Často stačí prejsť sa po uliciach mesta, aby sme videli kontrast medzi ľuďmi žijúcimi na chodníkoch a ligotavými svetlami obchodov. Úplne sme si na toto všetko zvykli a už sa nás to nedotýka. Svet trpí mnohými formami vyhostenia, vylúčenia na okraj a chudoby, a takisto aj konfliktov, v ktorých sa miešajú ekonomické, politické, ideologické a žiaľ aj náboženské príčiny.