sobota 7. februára 2015

Klerikalizácia Slovenska alebo kresťanofóbia?

Istý sociológ oddaný sekulárnemu charakteru štátu nedávno verejne vyjadril obavu, že v nastávajúcom referende ide "o skrytú snahu demokratické Slovensko nenápadne meniť na náboženský štát". Toto referendum podľa neho nie je "o tradičnej rodine, je o tom, ako plíživým spôsobom meniť charakter Slovenskej republiky, dať čoraz väčší priestor napríklad katolíckemu kléru". 

Toto vyjadrenie priamo útočí na oprávnenosť a vhodnosť aktivít občanov, ktorí si svoju hodnotovú orientáciu vytvárajú reflexiou v súlade so svojimi náboženskými, konkrétne kresťanskými a katolíckymi princípmi. Ľudovo povedané: "ty nemôžeš mať objektívny a legitímny názor, lebo si kresťan, alebo čo je horšie - katolík"! So všetkou vážnosťou si musíme uvedomiť, že takýto postoj v skutočnosti apriori diskvalifikuje hodnotové názory, ktoré sú v súlade s presvedčením oficiálneho učenia katolíckej cirkvi. S tým súvisí aj spochybňovanie práva biskupov Slovenska vyjadriť sa k tomu, aké hodnotové smerovanie krajiny je, resp. nie je, v súlade s učením katolíckej cirkvi a ich povzbudzovanie k občianskym aktivitám podporujúcim hodnotovú orientáciu našej krajiny, ktorá je vytvorená reflexiou v súlade s katolíckymi princípmi. A to je dôvod na obavy o náboženskú slobodu v našej krajine, ako to nedávno dobre vyjadril Gabriel Hunčaga: "Alarmujúce jednostranné a zavádzajúce osočovanie sympatizantov referenda nie je ničím iným, ako hľadaním ideologického nepriateľa spôsobom, ktorý je nám veľmi dobre známy z našej nedávnej minulosti. Zámerné ignorovanie požiadaviek stoviek tisíc obyvateľov krajiny, a to ešte prezentovaných transparentným spôsobom, čím ďalej tým viac vyvoláva dojem, že určité skutočné či domnelé elity majú záujem na vylúčení početnej skupiny občanov z verejných občianskych aktivít". Vyššie citované vyjadrenie by sme aplikujúc kritériá homofóbnosti mali potom nazvať kresťanofóbnym či presnejšie katolíkofóbnym. Avšak takéto klasifikácie prinášajú rozličné úskalia a tak sa im radšej nateraz vyhneme.

Aké korene má takáto diskvalifikácia?

streda 21. januára 2015

Referendum o rodine - 10 námietok a odpovedí


Ponúkame zhrnutie 10-tich jednoduchých racionálnych odpovedí na časté námietky proti referendu.

1. Je toto referendum vôbec potrebné, ovplyvní nejako náš život a život rodín? Nemali by sa riešiť praktickejšie problémy spoločnosti? Nie sú to vyhodené peniaze?

Referendum je prejavom priamej demokracie, kedy sami občania priamo hlasovaním rozhodujú o budúcnosti svojej krajiny. Zákonodarstvom riešime nielen každodenné praktické záležitosti každodenného života, ale definujeme i hodnoty, na ktorých stojí celá spoločnosť. Kým praktické veci sa týkajú najbližších týždňov, mesiacov, či rokov, hodnotové základy sa týkajú celých stáročí a samotnej civilizácie. Podomletie základov znamená pomalé, ale isté zrútenie. V súčasnosti je u nás nepochybná snaha o tichú radikálnu zmenu (hodnotové predefinovanie) nášho zákonodarstva a základov našej spoločnosti prostredníctvom ideologickej lobby záujmových skupín. A deje sa to bez vedomia občanov. Referendum iba reaguje na túto snahu. G. K. Chesterton pred sto rokmi napísal, že "demokracia verí, že najdôležitejšie veci sa musia prenechať na samotných bežných ľudí - spájanie pohlaví, výchova detí, zákony štátu. Demokracia nie je v protiklade s tradíciou. Tradícia odmieta podvoliť sa malej a arogantnej oligarchii ľudí." (Ortodoxia, IV). A referendum umožňuje bežným ľuďom rozhodovať o hodnotových základoch spoločnosti. Priama demokracia je obranou proti „modernej emancipácii, ktorá sa stala novým prenasledovaním Obyčajného človeka. Ak ona emancipovala skoro každého, emancipovala veľmi úzkym spôsobom skôr Neobyčajného človeka. Dala istý výstredný typ slobody niektorým hobby bohatých a niektorým druhom námesačnosti tých, čo si myslia, že sú kultúrni. Na čo v skutočnosti zabudla, je zdravý rozum (common sense), ako je chápaný obyčajnými ľuďmi“ (Chesterton, Common Man, 1950). Bolo by krátkozraké myslieť si, že cena referenda v prepočte asi 1,43 € na občana je príliš vysoká cena. Akokoľvek, ak nebude referendum, podobné a možno i väčšie prostriedky už sčasti sú a ešte budú použité na ideologizáciu našej krajiny. Referendum však nestojí iba peniaze, ale najmä ochotu a čas ísť hlasovať a vziať našu budúcnosť do vlastných rúk.