streda, 21. januára 2015

Referendum o rodine - 10 námietok a odpovedí


Ponúkame zhrnutie 10-tich jednoduchých racionálnych odpovedí na časté námietky proti referendu.

1. Je toto referendum vôbec potrebné, ovplyvní nejako náš život a život rodín? Nemali by sa riešiť praktickejšie problémy spoločnosti? Nie sú to vyhodené peniaze?

Referendum je prejavom priamej demokracie, kedy sami občania priamo hlasovaním rozhodujú o budúcnosti svojej krajiny. Zákonodarstvom riešime nielen každodenné praktické záležitosti každodenného života, ale definujeme i hodnoty, na ktorých stojí celá spoločnosť. Kým praktické veci sa týkajú najbližších týždňov, mesiacov, či rokov, hodnotové základy sa týkajú celých stáročí a samotnej civilizácie. Podomletie základov znamená pomalé, ale isté zrútenie. V súčasnosti je u nás nepochybná snaha o tichú radikálnu zmenu (hodnotové predefinovanie) nášho zákonodarstva a základov našej spoločnosti prostredníctvom ideologickej lobby záujmových skupín. A deje sa to bez vedomia občanov. Referendum iba reaguje na túto snahu. G. K. Chesterton pred sto rokmi napísal, že "demokracia verí, že najdôležitejšie veci sa musia prenechať na samotných bežných ľudí - spájanie pohlaví, výchova detí, zákony štátu. Demokracia nie je v protiklade s tradíciou. Tradícia odmieta podvoliť sa malej a arogantnej oligarchii ľudí." (Ortodoxia, IV). A referendum umožňuje bežným ľuďom rozhodovať o hodnotových základoch spoločnosti. Priama demokracia je obranou proti „modernej emancipácii, ktorá sa stala novým prenasledovaním Obyčajného človeka. Ak ona emancipovala skoro každého, emancipovala veľmi úzkym spôsobom skôr Neobyčajného človeka. Dala istý výstredný typ slobody niektorým hobby bohatých a niektorým druhom námesačnosti tých, čo si myslia, že sú kultúrni. Na čo v skutočnosti zabudla, je zdravý rozum (common sense), ako je chápaný obyčajnými ľuďmi“ (Chesterton, Common Man, 1950). Bolo by krátkozraké myslieť si, že cena referenda v prepočte asi 1,43 € na občana je príliš vysoká cena. Akokoľvek, ak nebude referendum, podobné a možno i väčšie prostriedky už sčasti sú a ešte budú použité na ideologizáciu našej krajiny. Referendum však nestojí iba peniaze, ale najmä ochotu a čas ísť hlasovať a vziať našu budúcnosť do vlastných rúk.

2. Je referendum proti ľudským právam?

Ústavný súd sa vyjadril, že referendum nie je proti ľudským právam. Žiada iba zachovanie súčasného stavu. Mali by sme sa skôr opýtať ideologických lobby: Je vari súčasná Ústava SR a naše zákonodarstvo proti ľudským právam? Je tu totiž očividná snaha podsúvať nové ľudské práva pre isté záujmové skupiny, ktoré nie sú v súčasnosti zakotvené v našom zákonodarstve. Samotné spochybňovanie referenda, ba antikampaň, je znakom spochybňovania nášho zákonodarstva. Potichu pripravovaná  Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv alebo Celoštátna stratégia rodovej rovnosti sú jasným prejavom snahy hodnotovo predefinovať našu krajinu, predefinovať ľudské práva, spoločenský pohľad na človeka, na jeho výchovu, na morálnosť apod., čiže predefinovať postupne tzv. antropologické základy spoločnosti, najprv prostredníctvom výchovy a zmeny mentality (“stratégie”), a potom aj zmenou zákonodarstva. A deje sa to vo veľkej miere bez vedomia a súhlasu občanov.

3. Nie je toto referendum o niečom, čo už teraz je aj tak garantované v slovenskom zákonodarstve?

Keby neprichádzalo k jasnej snahe zmeniť súčasné zákonodarstvo, tak by referendum nebolo potrebné.

4. Mnohí namietajú, že referendum je útokom na homosexuálov. Nie je „homofóbne“ a netolerantné? Nemajú homosexuáli právo na lásku?

Ak pod slovom láska rozumieme čisto citovú či sexuálnu náklonnosť, tak v súčasnosti žiaden zákon neupiera homosexuálom takúto lásku. A neupiera ju ani heterosexuálom žijúcim vo voľnom spolužití. Ak pod slovom láska rozumieme manželskú lásku, tak dve osoby rovnakého pohlavia jej nie sú schopní, pretože manželská láska je viac ako „vznešený ľudský cit“. Takáto redukcia manželskej lásky len na emóciu ohrozuje stabilitu aj heterosexuálnych vzťahov a pápež František to nazýva „kultúrou provizórnosti“: "Čo to je? Len nejaký cit, psychofyzický stav? Iste, ak je to tak, nie je možné budovať na niečom pevnom." Manželstvo je trvalý zväzok muža a ženy vytvorený rozhodnutím vôle na základe ich pohlavnej rozličnosti a vzájomného dopĺňania sa. Takýto manželský zväzok ako právna inštitúcia je v súčasnom právnom stave vnímaný našou spoločnosťou ako stabilné prostredie pre reprodukciu a výchovu novej generácie a základnou stavebnou bunkou spoločnosti. Tvrdiť, že heterosexualita je požiadavkou pre manželstvo, to nie je diskriminácia. Znamená to vychádzať z objektívnej podmienky, ktorá je predpokladom manželstva. Manželstvo v priebehu storočí prešlo početnými zmenami v rozličných kultúrach, sociálnych štruktúrach a duchovných postojoch. Pri týchto rozdielnostiach sa však nemá zabúdať na spoločné a trvalé črty. Často nie samotní homosexuáli, ale ideologické lobby, ktoré ich v mnohých prípadoch ani nezastupujú, žiadajú zmenu tejto definície manželstva. A deje sa to bez priameho rozhodnutia obyvateľov tejto krajiny. Predefinovanie manželstva by "znamenalo skutočný a ťažký antropologický úpadok" (kard. Bergoglio). Praktické požiadavky homosexuálnych párov (ako je problém dedičstva, či podanie informácií o zdravotnom stave) sa dajú riešiť čiastkovými legislatívnymi riešeniami bez zasahovania do zákona o manželstve a rodine.

5. Nie je referendum nanucovaním kresťanského pohľadu na svet? Súhlasil by pápež František s týmto Referendom?

Naopak, skôr zo strany ideologických lobby ide o nanucovanie ich nového pohľadu na svet, ide o „ideologickú kolonizáciu“ našej spoločnosti, ako sa nedávno vyjadril pápež František (v kontexte ideológie gender): "Toto je ideologická kolonizácia: prichádzajú medzi ľud s nejakou ideou, ktorá nemá s tým ľudom nič spoločné. Áno, so skupinami ľudu, ale nie s ľudom. A kolonizujú ľud ideou, ktorá mení alebo chce zmeniť určitú mentalitu alebo určitú štruktúru. Prečo hovorím o ideologickej kolonizácii? Práve preto, lebo sa zmocňujú istej potreby určitého ľudu alebo príležitosti vstúpiť a získať vplyv, a to cez deti. No toto nie je nič nové. To isté robili diktatúry minulého storočia. Vstúpili so svojou doktrínou. Pomyslite na Balillu, pomyslite na Hitler Jugend. Kolonizovali ľud, robili to cielene. No koľko utrpenia to prinieslo. Národy nesmú strácať slobodu." Ide teda o snahu o novú totalitu. A totality prichádzajú, lebo väčšina nič neurobí. Diktatúra "uniformného myslenia" nám chce nanútiť ideu, že každá racionálna morálna argumentácia je nanucovaním náboženstva (v tomto prípade kresťanského). Nenachádzame sa pred súkromnou vecou či náboženskou voľbou, ale pred skutočnosťou, ktorá má svoj základ v samotnej prirodzenosti človeka, ktorý je mužom a ženou. A ide aj o samotnú pluralitu v spoločnosti. Argentínsky kardinál Bergoglio (súčasný pápež František) napísal: "Nie, manželstvo muža a ženy nie je to isté ako zväzok osôb rovnakého pohlavia. Rozlišovať neznamená diskriminovať, naopak znamená rešpektovať. Diferencovať kvôli odlíšeniu znamená vlastne hodnotiť, to nie je diskriminácia. V dobe, kedy sa tak veľmi nástojí na bohatosti pluralizmu a kultúrnej a sociálnej rozličnosti, je naozaj protirečivé minimalizovať základné ľudské odlišnosti. Otec a matka nie sú to isté. Nemôžme učiť budúce generácie, že pripraviť sa na zámer vytvoriť rodinu a vziať na seba záväzok stabilného vzťahu medzi mužom a ženou je to isté ako spolunažívať s osobou rovnakého pohlavia. Buďme pozorní na to, aby sa nám v snahe predložiť a chrániť domnelé právo dospelých nestalo, že odložíme na bok prvotné právo detí, právo na to, aby mohli počítať so vzorom otca a matky, právo mať otca a mamu.”

6. Nie je referendum odsúdením a pohŕdaním rozvedenými, slobodnými mamičkami či inými formami rodinného života? Nechceme referendom zakrývať fakt, že rodina je už v kríze?

Referendum len potvrdzuje fakt, že rodina je v kríze a v nebezpečenstve. Spoločnosť ju má chrániť. Kríza rodiny sa však nevyrieši tým, že spoločensky poprieme či predefinujeme, čím rodina a manželstvo sú. Rodiny poznačené rozvodom, rodiny mimo manželského zväzku a podobne, sú v niektorých aspektoch narušené a neúplné. Ak majú niektoré pravé prvky rodiny, dokážu vo väčšej či menšej miere napĺňať svoje poslanie. Nechceme ich odsudzovať, ani sa na ne pozerať zhora. Spoločnosť im má pomáhať. Nedosiahne to však tým, že vyprázdni samotný pojem rodiny. To rozklad rodiny iba dovŕši. Napríklad deti, ktoré vyrastajú v neúplnej rodine, sa majú naučiť, že je krajšie a plnšie žiť v úplnej rodine. Ak im povieme, že ich rodina nie je neúplná, ale len „iná forma“ rodiny, tak si to zoberú ako štandard, ktorý budú mať tendenciu nasledovať.

7. Je referendum proti sexuálnej výchove na školách ako takej?

Referendum nie je proti sexuálnej výchove detí na školách. Obhajuje však prvotné a prirodzené právo vlastných rodičov na výchovu svojich detí. Štát a pomocné výchovné inštitúcie (školy, výchovné zariadenia, náboženské inštitúcie), majú odvodené, druhotné právo na výchovu detí. Sexuálna výchova je mimoriadne dôležitá. Škola má iba dopĺňať rodičovskú výchovu v tejto oblasti. Musí však rešpektovať psychologický vývin dieťaťa a jeho morálne dozrievanie. Tu nejde o to, či deti majú alebo nemajú dostať základné informácie o biológii či o zdraví človeka a jeho sexualite. Referendum chce chrániť deti pred ideologizáciou sexuálnej výchovy detí a mládeže v školách a pred ich morálnym rozkladom. Referendom chceme dať možnosť rodičom i deťom odmietnuť rôzne ideológie, aby mali možnosť sa ohradiť, ak budú ich deti napríklad „poučené“ v materskej škôlke, aby si včas vybrali pohlavie a rozhodli sa, či budú chlapčekom alebo dievčatkom, ak ich v škôlke budú učiť techniky masturbácie alebo im budú púšťané detské videá s postavičkami masturbujúcich genitálií. Chceme, aby výchovný proces detí v školách nebol proti vôli rodičov ideologicky manipulovaný. V západných krajinách je stále viac zdokumentovaných prípadov, kedy sú rodičia prenasledovaní v prípade, že nesúhlasia s takouto sexuálnou “výchovou”. V našej krajine sme už mali skúsenosti s totalitou štátu, ktorý ideologicky zasahoval do všetkých oblastí života jednotlivca.

8. Nebude deťom lepšie pri milujúcej dvojici homosexuálov ako v detskom domove?

Argumentácia detskými domovmi je zavádzajúca. Detské domovy sú dôsledkom krízy rodiny, ľudskej i morálnej nezrelosti rodičov. Deti sú tu obeťami. Majú právo na otca a mamu. Spoločnosť sa má snažiť im vytvoriť čo najvhodnejšie prostredie, čo najbližšie k prirodzenej rodine, a nie experimentovať. Budú znovu len obeťami, ak umožníme výchovné experimenty s homosexuálnymi pármi. Je potrebné "potvrdiť právo dieťaťa vyrastať v rodine s otcom a matkou, ktorí dokážu vytvoriť vhodné prostredie pre jeho rozvoj a emočné dozrievanie. S deťmi a mladými sa nesmie experimentovať. Nie sú to pokusné králiky! Hrôzy manipulácie vzdelávania, ktoré sme zažili počas genocíd veľkých diktatúr v 20. storočí nevymizli; udržujú svoju aktuálnosť v rozličných podobách a návrhoch, pod zámienkou modernosti, tlačia na deti a mladých, aby nasledovali cestu diktatúry «uniformného myslenia»" (pápež František).

9. Mám priateľov homosexuálov, nie je to zrada na nich, keď pôjdem hlasovať?

Je veľa homosexuálov, ktorí nemajú problém s referendom a nechcú homosexuálne manželstvá ani adopcie. Počas kampane sa žiaľ uvoľnili emócie a vyskytli sa aj nenávistné prejavy. Musíme vyzývať k tomu, aby "v reči, ale aj v srdci, nebolo agresivity a násilia proti žiadnemu človeku" (kardinál Bergoglio). Referendum však nie je o boji proti homosexuálom, ale obranou proti ideologickým lobby. Tieto sú neraz veľmi agresívne a neznášanlivé voči každému, kto zmýšľa inak. Vo Francúzsku boli niektorí ľudia zatknutí len kvôli logu, ktoré zobrazovalo rodinu otca, mamy a detí. Takéto ideologické lobby napokon spôsobujú odpor obyvateľstva voči homosexuálom samotným, pretože iba prehlbujú priepasť medzi väčšinovou spoločnosťou a homosexuálmi, a vytvárajú priestor pre predsudky a obavy. Kardinál Bergoglio v podobnej situácii v Argentíne vyzýval kresťanov: "Kresťania sa správajú ako služobníci pravdy, nie ako jej páni. Prosím Pána, aby vás sprevádzal počas tejto udalosti svojou miernosťou - miernosťou, ktorú si žiada od nás všetkých."

10. Čo by ste urobili, keby vám vaše dieťa povedalo, že je homosexuál?

Táto otázka nijako nesúvisí s referendom. Od každého, zvlášť rodiča a vychovávateľa sa očakáva citlivý ľudský prístup k ľuďom s homosexuálnou tendenciou. Odmietnuť ideologizáciu pohľadu na rodinu neznamená odmietnuť homosexuála ako človeka, ani poprieť jeho ľudskú hodnotu. Nechceme súdiť tých, ktorí uvažujú a cítia inak. Naopak budujeme krajinu, ktorá má zahŕňať pluralitu a rozličnosť svojich občanov.

Juraj Vittek, Andrej Šottník a Tomáš Krampl