Ekológia - strážiť spoločný dom

Štvrtkový komentár o. J. Vitteka pre Vatikánsky rozhlas (18. 6. 2015):

Po encyklike Lumen fidei a po apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium dnes, 18. júna 2015, vychádza ďalšia encyklika pápeža Františka s názvom Laudato si’ o starostlivosti o “spoločný dom”, ktorým je stvorenstvo. Včera pri generálnej audiencii pápež František apeloval na to, aby sme prijali s otvoreným srdcom tento dokument, ktorý je v línii so sociálnym učením Cirkvi. Netrpezlivo očakávaný dokument už dopredu vyvolal v niektorých kruhoch znepokojenie. Otázky životného prostredia totiž už dávno nie sú otázkami, ktoré zaujímajú pár aktivistov, ale vstupujú do ekonomických a politických záujmov. Dokument vychádza v roku dôležitých udalostí pre ekologické otázky: v apríli tohto roku sa uskutočnil vo Vatikáne kongres, ktorý otvoril generálny sekretár Organizácie spojených národov a ktorý niesol názov “Chrániť zem, dať dôstojnosť ľudstvu. Morálne rozmery klimatických zmien a udržateľného rozvoja” (Protect the Earth, Dignify Humanity. The Moral Dimensions of Climate Change and Sustainable Development). V júli tohto roku sa Spojené národy stretnú na 3. konferencii o financovaní rozvoja v etiópskej Abdis Abeba. V septembri na generálnom zasadnutí Organizácie spojených národov v Paríži sa bude hľadať dohoda o sérii dôležitých otázok o udržateľnom rozvoji. A v decembri bude ešte v Paríži konferencia o klimatických zmenách, kde sa majú hľadať plány a záväzky pre jednotlivé vlády pre spomalenie alebo zníženie globálneho otepľovania.

Koho v skutočnosti treba rehabilitovať na Slovensku?

Štvrtkový komentár o. J. Vitteka pre Vatikánsky rozhlas (21. 5. 2015):

Tento týždeň zverejnené vyjadrenie Štátneho sekretariátu Svätej stolice k návšteve Mons. Bezáka u pápeža Františka poukazuje na dôležitý súčasný fenomén v živote Cirkvi: je ním istá sugescia podávania informácií o dianí v Cirkvi, určitá zjednodušená a redukovaná názorová klíma, ktorá sa v pravom zmysle slova stáva akousi „virtuálnou realitou“. Pápež Benedikt XVI. v jednom zo svojich posledných príhovorov upozornil na túto „virtualitu“ v súvislosti s II. vatikánskym koncilom. Hovoril, že „bol Koncil Otcov – pravý Koncil, ale bol aj koncil médií. Bol to akoby samostatný koncil a svet postrehol tento virtuálny koncil. Teda Koncil, ktorý bezprostredne zaúčinkoval na ľud, bol koncil médií, nie koncil Otcov.” Bohužiaľ, tento virtuálny koncil neraz zaúčinkoval nielen na ľud, ale aj na niektorých teológov, ba i pastierov. Hovorilo sa o tzv. „duchu II. vatikánskeho koncilu“. Netreba podľa nich čítať koncilové dokumenty, ale „ducha Koncilu“. Mali plné ústa toho, čo Koncil chcel a priniesol, a to bez citovania samotných textov Koncilu. Takáto interpretácia Koncilu totiž tvrdí, že samotné texty koncilu nemožno považovať za vyjadrenie ducha koncilu. Niektorí si tak vytvorili svoju vlastnú pravdu o Koncile, samozrejme vo veľkej diskontinuite s Tradíciou Cirkvi.